• Jste zde:
• Úvodní stránka » 
• Odborné články » 
• Astronómia v Trenčianskom kraji - Astronomické pozorovateľne

Vznik astronomického hnutia na Hornej Nitre a Trenčianskom kraji.

Uprostred Európskeho  kontinentu, medzi 47° 44´ severnej šírky a 49° 37´ severnej šírky a 16° 50´ východnej dĺžky  a 22° 34´ východnej dĺžky  sa v tomto priestore nachádza Slovenská republika. Na rozlohe 49 013 km²  žije približne 5 miliónov obyvateľov. Dejinami síce krátkymi, Slovenská republika vznikla v roku 1993 rozdelením Československa, ale nedozerným kultúrnym bohatstvom, ktorého korene siahajú do minulosti tisíc rokov vzdialenej.
    Ako povedal šiesty americký prezident John Q. Adams : „ Kultúra národa sa dá posúdiť podľa stavu a počtu jeho astronomických zariadení „.
Podľa tohto kritéria pre vzdelávacie a popularizačné účely slúži na Slovensku 17 astronomických zariadení t.j. 10 hvezdárni a 7 planetárií. Sieť hvezdárni v roku 1988 doplnila hvezdáreň v Partizánskom. Špecializované a účelové zariadenie  Trenčianskeho samosprávneho kraja sa nachádza v meste, ktorého zakladateľom bol v roku 1939 Tomáš Baťa.

Druhá polovica dvadsiateho storočia dostala prívlastok „ kozmická „. V priebehu jednej generácie sa s človeka - pozemšťana stal obyvateľ celého vesmíru. V súvislosti s letmi človeka do vesmíru sa zvýšil záujem o vedu ktorá popisuje a už po tisícročia zbiera informácie o hviezdnej oblohe – astronómiu.
Z nástupom novej vednej a technickej  disciplíny – kozmonautiky, vznikali prvé záujmové útvary – astronomické krúžky. Prvý astronomický krúžok v Partizánskom vznikol koncom päťdesiatich rokov. Jeho vedúcim sa stal MUDr. Štefan Karaba. Snahou členov krúžku bolo, po vzore Hlohovca a Handlovej vybudovať malú kupolu, ktorá by slúžila nielen astronómom amatérom ale i širokej verejnosti. Po neúspešnom presadzovaní pozorovateľne, astronomický krúžok zanikol.

V sedemdesiatich rokoch na podnet Dr. E. Csereho, / 1971 – 1992 / riaditeľa Krajskej hvezdárni v Hlohovci, vznikajú pri okresných osvetových strediskách – astronomické kabinety. Po astronomickom kabinete v Trenčíne, v Nitre sa v septembri 1976 pri Okresnom osvetovom stredisku v Topoľčanoch otvára kabinet na Červenej ulici v Partizánskom.
V náplni práce astronomického kabinetu boli exkurzie, prednášková činnosť, denné a nočné pozorovania pre verejnosť, organizovanie súťaží, výstav, zrazov a odborných pozorovaní.

Vďaka porozumeniu vedenia mesta Partizánske, v pláne akcií „ Z „ sa ocitol i projekt nového astronomického zariadenia – hvezdárne. Myšlienka zakladateľa astronomických kabinetov ktoré časom majú prerásť do špecializovaných zariadení, Hvezdárne v Partizánskom, bráne do Hornej Nitry zapustila hlboké korene.  V auguste roku 1988 sa verejnosti odovzdáva do užívania nové účelové zariadenie – hvezdáreň.

Planétka (25384) Partizánske

Planétku objavil Peter Kušnirák 0.65-m ďalekohľadom (f/3.6) Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove v noci 17/18. októbra 1999 v SV časti súhvezdia Blížencov (Gem).
Objaviteľ  planétky  má právo navrhnúť meno novoobjavenému telesu. Vzhľadom k tomu že mesto Partizánske má hvezdáreň, planétku objaviteľ venoval celému mestu..

Medzi nepochybne najpozoruhodnejšie osobnosti pôsobiace v regióne Hornej Nitry v druhej  polovici 19. storočia bol GREGOR FRIESENHOF ( 1840 – 1913 )  - ktorý propagoval zásady moderného racionálneho hospodárenia, ako poľnohospodársky publicista, vedec a organizátor zanietene propagoval a šíril nové na rozvoji prírodovedných vied založené poznatky.
Najvýznamnejšiu vedeckovýskumnú činnosť vyvíjal G. Friesenhof v meteorológií. V roku 1866 v Nedanovciach založil a sám viedol meteorologickú stanicu. Po ročnej činnosti sa začal systematickejšie a hlbšie venovať sledovaniu atmosferických javom. Doplnil prístrojové vybavenie stanice a rozšíril pozorovaciu činnosť.
V nedanovskej meteorologickej stanici sa osobitná pozornosť venovala búrkam.
G. Friesenhof bol významným predstaviteľom synoptickej meteorológie, astrometeorológie a agrometeorológie. V súvislosti s astrometeorológiou sa zaoberal aj pozorovaním slnečných škvŕn.
Amatérsky sa zaoberal sociológiou , archeológiou a astronómiou.

Vývoj astronómie v Trenčíne.

Prvé náznaky astronomickej činnosti v meste Trenčíne treba hľadať už v 17. storočí. Vtedy vyšiel prvý kalendár na Slovensku v roku 1650, vytlačený v Trenčíne pod názvom „ Nový Kalendář s Pranostykou  Hvězdář . „   Z titulu vidieť, že obsahoval i určité astronomické údaje. Žiaľ v našej knižnici nenájdeme žiaden jeho výtlačok, pravdepodobne bude niekde v niektorom peštianskom múzeu. V Trenčianskom múzeu je však fotokópia fragmentu kalendára, vytlačeného v Trenčíne už v roku 1644. V tomto zmysle musíme poopraviť údaje o histórií našich kalendárov v Selešíkovom diele „ ČLOVEK A ČAS „. Isté je, že v 17. storočí  niekto musel dať podnet na uverejnenie a teda i na spracovanie astronomických údajov. Azda niektorý z profesorov jezuitského kolégia; tomu by mohli nasvedčovať i staré slnečné hodiny na budove bývalého reholného gymnázia zo 17. storočia. Ďalším dokladom záujmu o astronómiu sú i staré glóbusy na školách a v múzeu.
Na tomto mieste sa treba zmieniť i o tom, že v roku 1738 až 1741 sa zdržiaval v jezuitskom kolégiu v Trenčíne i náš slávny astronóm a matematik Maximilián HELL.
Viac správ sa nám zachovalo o činnosti bývalej Trenčianskej prírodovednej spoločnosti, založenej roku 1875. V dvadsiatich ročenkách tejto spoločnosti môžeme sa dočítať o prednáškach z oboru astronómie napr. profesol Mondschein prednášal o súhvezdiach, dr. Brančík o Slnku ktorý zhotovil i veľkú hviezdnu mapu, iní prednášali o vzniku Zeme, o zemetrasení, bleskoch a polárnej žiari.
O astronomickej činnosti z prvých čias republiky nemáme podrobnejšie správy. A tak prvému zbližovaniu astronómov dochádza až po oslobodení. V tom čase sa aktivizujú členovia Československej astronomickej spoločnosti po celej republike a teda i v Trenčíne. Výsledkom je zakladanie astronomických krúžkov a výstavba mnohých pozorovateľní a hvezdární.
Začiatky vzniku novodobých astronomických krúžkov spadajú do druhej polovici dvadsiateho storočia. Na počiatku šesťdesiatych rokov pri tunajšom múzeu  veľmi dobre prosperuje vlastivedný krúžok dr. Brančíka. V rámci tohto krúžku jeho členovia majúci bližší záujem o astronómiu utvorili  25. júla 1954 samostatný astronomický krúžok.
V roku 1971 sa v rámci republiky založil Slovenský zväz astronómov amatérov, následne v meste Trenčín vzniká Miesta organizácia Zväzu. Podmienky pre astronomickú činnosť sa zlepšujú i tým, že na streche gymnaziálnej budovy sa vybudovala pozorovateľňa, kde sa mohli konať i praktické pozorovania.
Vývoj pokračoval založením Okresného astronomického kabinetu pri okresnom osvetovom stredisku  ( 1. 2. 1973 ). Osvetové stredisko sa ďalej postaralo o dobudovanie pozorovateľne, vybavením zariadením i prístrojmi potrebnými na pozorovanie oblohy a na popularizačnú činnosť.

Astronomické hnutie na území dnešného Trenčianskeho samosprávneho kraja v šesťdesiatich a sedemdesiatich rokoch minulého storočia zapúšťa v mysliach a vedomí ľudí hlboké korene. Vzdelanie v obore prírodných vied nadväzuje na snahy predchádzajúcich generácií  o zlepšenie životnej a kultúrnej úrovne obyvateľov regiónu. V uvedenom období vzniká rada astronomických krúžkov a klubov združujúcich záujemcov o astronómiu a kozmonautiku.

História  astronomického hnutia  v Považskej Bystrici a okolí.
 
Astronomický krúžok pri Závodnom klube ROH svoju činnosť eviduje už od roku 1959, a potom  7. 9. 1967 bola otvorená Astronomická pozorovateľňa v Považskej Bystrici na terase internátu Považských strojární n. p. v Považskej Bystrici, ktorá má kopulu o priemere 3m (v súčasnom období sa nepoužíva) vlastnila ďalekohľad – reflaktor o priemere 12 cm, menšie ďalekohľady typu Somet – binar a  prístroje pre rádioastronómiu. Pozorovateľňu využívali študenti z Gymnázia pod vedením Mgr. Juraja Bardyho a členovia AK pri Závodnom klube ROH, ktorí sa venovali pozorovaniu a zakresľovaniu slnečnej fotosféry a rádioastronomickým pozorovaniam.
 
Meteorologická stanica bola postavená v roku 1960 v areáli ZŠ v Považskej Bystrici v blízkosti Gymnázia kde pôsobil Juraj Bardy ako pedagóg. (vybavenie : teplomery, vlhkomer a dážďový hrniec), denne študenti obsluhovali a zodpovedne sledovali a zapisovali zmeny. Stanica zanikla pri prestavbe školy.

Slnečné hodiny  sú umiestnené v parku pri Ulici Ivana Krasku v Považskej Bystrici, na návrh Juraja Bardyho ich skonštruoval Eduard Škorpík, zamestnanec Považských strojární n.p., v roku 1970, materiál daroval výrobný závod  PS, zariadenie je dosť veľkých rozmerov asi 3m3, veľmi silné, nepoškoditeľné, t.č. zafarbené žltou farbou.

Zriadenie a vybudovanie Okresnej ľudovej hvezdárne v Považskej Bystrici sa stretlo s pochopením až v roku 1973. Boli spracované a vybavené projektové dokumenty,  ale k samotnej realizácii  nedošlo z dôvodov, pretože  výstavba objektu hvezdárne nebola zahrnutá do plánu 6. 5RP v Považskej Bystrici.

Koncom roka (24.11.1973)  začali písomnosti o zriadenie v Považskej Bystrici - výber staveniska – na Šibeničnom vŕšku – zápisnica 26.2.1974, spracovanie PÚ a vykonávacieho projektu na stavbu Mestskej hvezdárne P.B. do 31.5.1975, február 1978 – dlhodobý odklad stavby hvezdárne.

Pozorovateľňa  Domu kultúry ROH v Považskej Bystrici sa zrušila v roku 1984, materiály prevzal utvárajúci sa Dom pionierov a vyriešilo sa vytvorenie kabinetu v okresnom sídle.
Kabinet astronómie vznikol v januári 1985 ako špecializované oddelenie Okresného osvetového strediska s menovaním odborného vedúceho riaditeľom OOS Branislavom Liptákom z iniciatívy Krajskej hvezdárne v Banskej Bystrici.
Poradným orgánom AK pri OOS v P.B. bola Rada Astronomického kabinetu, ktorého členovia boli skúsení a odborne vyspelí v oblasti prírodných  a technických vied. Organizačný poriadok Kabinetu nadobudol platnosť zriadením Kabinetu astronómie dňa 14.3.1985. Zakladajúcim predsedom bol významný slovenský astronóm amatér Mgr. Juraj Bardy, ktorý sa zaslúžil o rozvoj amatérskej astronómie v Považskej Bystrici a jej okolí.
Rada Kabinetu s platnosťou od 1.6.1990 schválila Štatút Astronomického kabinetu pri Okresnom osvetovom stredisku v Považskej Bystrici a predsedom bola Mgr. Astríd Keblúšková.

S uvedeným stavom sa AK pri POS neuspokojil a podnikal ďalšie kroky, dňa 17.12. 1996 sa obrátil na KÚ v Trenčíne so žiadosťou o vybudovanie samostatného astronomického zariadenia  (hvezdárne), ktorá mala  slúžiť širokému okoliu na Považí, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa nerealizovala. Odporučili i naďalej zotrvanie astronomického kabinetu v štruktúre Považského osvetového strediska. Činnosť Astronomického kabinetu pri Považskom osvetovom stredisku v Považskej Bystrici stále pracuje na báze dobrovoľnosti. Keďže nebolo možné zriadiť špecializované zariadenie zamerané na oblasť astronómie a príbuzných prírodných a technických vied v regióne, členovia AK pri POS sa rozhodli vytvoriť dobrovoľné záujmové združenie astronómov amatérov, profesionálov a záujemcov o astronómiu:

- od 1.1.1997 pracuje Astronomický klub Antonína Bečvářa v Púchove, ktorého predsedom je Boris Martinák,  

- od 1.12.1999 pracuje Astronomický klub Juraja Bardyho v Plevníku-Drienovom, ktorého predsedom je Ing. Marián Mičúch,

- v okolí  astronomického kabinetu pri Považskom osvetovom stredisku sú vybudované tri súkromné pozorovateľne, a to v Plevníku-Drienovom – Ing. Marián Mičúch, Považská Teplá – František Michálek, Beluša – Ing. Zdeno Velič, ( ďalšia sa pripravuje v Dohňanoch – Rudolf Formánek ).

Astronomický kabinet pri POS bol v predchádzajúcom období metodicky usmerňovaný Krajskou hvezdárňou v Banskej Bystrici, SÚH v Hurbanove a vznikom  TSK úlohu metodicky a odborne usmerňovať činnosť v Považskom regióne preberá Hornonitrianska hvezdáreň v Partizánskom.

Astronomický kabinet pri Považskom osvetovom stredisku v Považskej Bystrici svoju činnosť realizuje v úzkej spolupráci s  AK AB v Púchove  a AK JB v Plevníku-Drienovom, ktoré sú jediným kultúrno-výchovným, vzdelávacím a prírodovedným zariadením pre oblasť astronómie a príbuzných prírodných a technických vied v celom regióne na Považí. Súčasťou kultúrno-výchovnej činnosti sú cykly prednášok, seminárov, súťaží, ďalej s možnosťou zúčastňovania sa špecializovaných astronomických pozorovaní pre záujemcov o astronómiu,  v minulosti sme organizovali exkurzie pre žiakov a študentov ( laikov a záujemcov).

Astronomické pozorovateľne

Handlová

Zaujímavosťou Domu kultúry mesta Handlová je hvezdáreň ( 1962 ),       ktorá je  zaradená do siete hvezdární na území Slovenskej republiky.  Hlavným astronomickým prístrojom je Newton o priemere hlavného zrkadla cca 300 mm umiestneného na vidlicovej montáži. Hlavným pozorovacím programom  bolo sledovanie slnečnej fotosféry, premenných hviezd, zákrytov hviezd Mesiacom a meteórov. Využívaná je v rámci mesta na pozorovania oblohy pre školy a individuálne návštevy. V rámci činnosti sa ďalej organizujú besedy s poprednými osobnosťami pracujúcimi v oblasti astronómie.  

Kanianka

v roku 1998 v rámci výstavby novej požiarnej zbrojnice bola ako súčasť tohto zariadenia  daná do prevádzky malá pozorovateľňa s kupolou o priemere 4 m. Žiaľ obecnému úradu sa doposiaľ nepodarilo získať finančné prostriedky na kúpu astronomického ďalekohľadu  vhodného na popularizačné a odborné pozorovania.

Prievidza

v gymnáziu V. B. Nedožerského sa od roku 1992 sa nachádza malá astronomická pozorovateľňa ktorá vznikla na podnet stredoškolského profesora  RNDr. Pavla Škrinára. Hlavným astronomickým prístrojom je 150 mm zrkadlový ďalekohľad Cassegrainovho systému.  Slúži predovšetkým na popularizačné pozorovania pre študentov miestneho gymnázia. Členovia astronomického krúžku sa začali venovať pozorovaniu
Slnka, zákrytov hviezd Mesiacom, zákrytovým premenným hviezdam a astrofotografii.

Astronomické kabinety v Trenčianskom kraji

S pôvodne troch okresných astronomických kabinetov v Prievidzi, Trenčíne a Považskej Bystrici pracuje len posledne menovaný.
Dva kabinety zanikli na základe personálnych zmien v okresných osvetových strediskách v priebehu deväťdesiatich rokoch. Úlohou kabinetov bolo metodicky usmerňovať prácu v astronomických krúžkov v okrese, organizovať pracovné semináre pre vedúcich astronomických krúžkov, astronomické kvízové súťaže, výstavy, poriadať verejné prednášky, besedy a pozorovania. Podľa možnosti realizovať prípadne letné zrazy a expedície za pozorovaním zaujímavých astronomických javov a úkazov.

Astronomické krúžky.

Astronomický krúžok je dobrovoľný záujmový útvar ktorý združuje mládež so záujmom o prácu a vzdelávanie v astronómií. Plán činnosti vychádza s osvedčených príťažlivých  tematických okruhov ktoré boli spracované na základe viacročnej práce v tomto záujmovom útvare.

Vedúcim astronomického krúžku je väčšinou učiteľ fyziky, alebo astronóm amatér ktorý na úkor svojho voľného času sa venuje výchove a vzdelávaniu mládeže. Rozvíja polytechnickú zručnosť členov astronomického krúžku.

Výchova a vzdelávanie mimo vyučovania, zmysluplné využívanie voľného času detí a mládeže  sa dnes viac ako inokedy javí veľmi potrebné.
Prevenciou všetkých nebezpečenstiev je práca v záujmovom útvare ktorý je organizačne zabezpečený s bohatým obsahom nových informácií je príťažlivý a vedie ich k schopnosti aktívne využívať voľný čas.

Podporuje a rozvíja schopnosti talentovanej mládeže pre vzdelávanie   v oblasti matematicko-fyzikalných vied ako i voliteľných a nepovinných predmetov.  

V súčasnom období astronomické krúžky pracujú pri hvezdárni v Partizánskom, pri astronomickej pozorovateľní v Handlovej, v gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne, v Považskej Bystrici, v Plevníku-Drienovom, v Považská Teplá.

Súkromné pozorovateľne :

V regióne hvezdárne doposiaľ evidujeme tri súkromné pozorovateľne  i keď v predchádzajúcom období ich bolo viac. (napr. súkromná pozorovateľňa v Lazanoch ).

Hlboký vzťah k astronómii a záujem o odbornú prácu – pozorovania, priviedol  viacerých záujemcov, ktorým sa hviezdna obloha stala celoživotnou záľubou, vybudovať si svoju vlastnú  pozorovateľňu.

V Trenčianskom samosprávnom kraji v tomto období evidujeme tri súkromné pozorovateľne ktoré si v priebehu deväťdesiatich rokov vybudovali na Hornom Považí  astronómovia amatéri.

v Plevníku-Drienovom – majiteľ Ing. Marián Mičúch, venuje sa astrofotografii, perfektné snímky komét a objektov hlbokého vesmíru mu zabezpečili v celoslovenskom kole astronomickej fotografie – ASTROFOTO – nejedno prvé miesto. Astronomickú pozorovateľňu majú k dispozícii i členovia  astronomického krúžku ktorého je p. ing. M. Mičúch vedúcim.

Považská Teplá – majiteľ František Michálek,  svoju astronomickú pozorovateľňu umiestnil v areáli miestnej školy, venuje sa konštrukcii ďalekohľadov a doplnkov, astrofotografii. Pozorovateľňu  môžu v rámci vyučovania využívať nielen členovia astronomického krúžku, ale i žiaci v rámci predmetov prírodoveda, zemepisu a fyziky. Poriadajú sa pozorovania pre širokú  verejnosť v blízkom i ďalekom okolí.
   
Beluša – majiteľ Ing. Zdeno Velič, plnoautomatizovaný systém ďalekohľadov pre odborné pozorovanie premenných hviezd, spolupracuje zo stelárnym oddelením Slovenského astronomického ústavu v Starej Lesnej. Výsledky jeho pozorovaní sú neoddeliteľnou súčasťou prác astronómov profesionálov.

Bošany – majiteľ ing. Pavol Meluš, popularizačné pozorovania planét a objektov hlbokého vesmíru, astrofotografia.

Individuálni pozorovatelia

V regióne hvezdárne registrujeme astronómov amatérov ktorí sa venujú astronomickým pozorovaniam v rámci programu MEDÚZA a sú členmi pozorovacích skupín doma i v zahraničí, astronomickej astrofotografii, atď. :

Michaľ Lahký – www.astro-web.sk

Peter Delinčák – www.astronomy.sk - astronómia, astrofotografia

Informácie o astronómii v Trenčianskom samosprávnom kraji budeme priebežne dopĺňať o ďalšie aktuálne novinky nielen z pozorovaní ale i aktivitách astronomických pozorovateľni a astronómov amatérov.

Vladimír Mešter